História Grécka
História Grécka je úzko spätá so začiatkom dejín celej európskej kultúry. Grécko bola prvá obývaná oblasť Európy, kde žili vyspelé kmene Graikov (Dórovia, Iónovia a Aiolovia) na pobreží Balkánskeho poloostrova a na ostrovoch v Egejskom a Iónskom mori. Grécke kmene sa postupne sťahovali na územie Kréty, ktorá je v súčasnosti považovaná za piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Už v rokoch 2600 – 1000 pred n. l., na Kréte existovala vyspelá minojská kultúra, ktorej pozostatky možno nájsť v predhelénskom umení v podobe zachovalých archeologických nálezov – unikátnych váz a amfor. Práve prvým obyvateľom Grécka, možno poďakovať za vytvorenie významných kultúrnych stredísk – od Mykén, ktorých krásu opísal aj Homér, až po mestské štáty ako Atény, Sparta, Téby, Korint a ďalšie. Skvosty gréckeho umenia, nádherné fresky v palácoch, technicky vyspelá architektúra, rozkvet obchodu a remesiel, tým všetkým prví Gréci prispeli k označeniu Grécka za kolísku európskych dejín.
K známym historickým udalostiam Grécka, patrí pustošivá peloponézska vojna medzi Spartou a Aténami o nadvládu v Grécku, v ktorej boli Atény nakoniec porazené. Napriek tomu, v roku 338 pred n. l., sa práve obyvatelia Atén spojili s vládou macedónskeho kráľa Filipa II., ktorý významným spôsobom dopomohol k rozmachu Atén. Práve pod Filipovou vládou, sa pre Grécko začalo nové obdobie, tzv. helenizmus, ktorý sa vyznačuje spájaním gréckych a orientálnych prvkov, ktoré je typické aj pre dnešné, moderné Grécko.
Dnešní oficiálny názov Grécka – Helénska republika má však svoj pôvod už v 8. storočí pred n. l., keď sa samotní Gréci začali nazývať Helénmi, v čase, keď ešte nik nemohol tušiť, že jedného dňa budú skutočnými Helénmi. Dejiny Grécka úzko súvisia aj s Byzantskou ríšou, ktorá sa v rokoch 1453 – 1821 dostala pod vládu Turkov. Boj za národné oslobodenie vyvrcholil povstaním Grékov, vyhlásením gréckeho kráľovstva, a napokon od roku 1973 prijatím Gréckej republiky.